Plačúce vraky z minulosti 🚚 SLOVAK URBEX LEVICE 🚐

Miniséria z Maďarska alebo vandrovka pokračuje. Navštívili sme opustený areál, niekde na konci sveta na mieste neznámom. V aute som sa zobudil ako šípová Ruženka a do očí mi udrela drsná realita. Naberám na odvahe, beriem potrebné vybavenie a ide sa do akcie. Neznámi dav ľudí ma vôbec nevyrušuje a pripájame sa do spoločnosti. Skupina ľudí smeruje na turistiku no my sme sa vydali cestou trnistou. Už opäť som pocítil ten pocit, ktorý zažijem len na urbexe. Výjde to alebo to skončí neúspechom. Tretia možnosť je byť ujeban Y a potom naozaj netúžim. V diaľke počuť plač, ktorý naberá na intenzite ako sa približujeme. Vidím postupne ako sa vynára z lesa budova už dávno zničená a naberá to do obludných rozmerov. Po chvíli chôdze sa dostávame na určené miesto. Kedysi asi administratívna budova dnes už len ruina strácajúca sa v tme. Vstupujeme do interiéru ktorý už dávno prestal plniť svoju úlohu. Prázdne stoličky ako z hororu či prázdny trezor na poschodí aj taká je situácia niekde na neznámom mieste v Maďarsku. Niekto by sa desil ale ja teraz fakt nemám čas na nudné morbídne chvíle a zaujíma ma len ten neznámi plač. Výjdem von cez rozkopane dvere, neviem či mi dvíha tlak tá inteligencia či skôr krásna príroda. Už som konečne pochopil ten plač, naskytol sa mi pohľad na chátrajúce stroje, roztrúsené v širokom okolí za administratívnou budovou. Neviem či sa smiať alebo plakať, ten pohľad na vraky je smutný no zároveň zaujímavý. Prechádzam sa v rýchlosti po areáli a rozmýšľam, čo sa tu kedysi mohlo odohrávať. Vstupujem do nejakej budovi kde bol zrejme kedysi drevospracujúci priemysel. Je to podivná chvíľa irónie na život. Čas na úvahy si nechám na inokedy. Opäť sa presúvam von k ďalším neznámim vrakom. Pochopil som ten plač. Nemilovane a nepotrebné už len kopa šrotu. Aj taký je život . Všetko musí skončiť aby mohlo vzniknúť niečo nové.

Видео Plačúce vraky z minulosti 🚚 SLOVAK URBEX LEVICE 🚐 канала DJ ANELIS